Malá školáčka

Pamätám si, že keď som nastupovala do prvej triedy, práve moc som sa teda netešila. Nemala som vtedy žiadnych blízkych kamarátov a tiež som sa trochu bála, aby som tam nebola sama. Bola som veľmi hanblivé tiché dievčatko. Mamka vravela, že prvé dni som tam ešte s jednou dievčinou veľa plakala, ale postupom času som si zvykla. Jazdila som z našej dediny autobusom s ostatnými deťmi do susedného mesta. Mamka sa síce o mňa dosť bála, ale zvykli sme si nakoniec obe.

Obľúbená herňa

Občas potrebovali rodičia dlhšie zostať v práci, takže som jazdila domov až neskorším autobusom. Našťastie mala naša základná škola družinu, v ktorej som si mohla hrať s ostatnými. Bol tam krásny detský koberec , na ktorý ste si mohli sadnúť na bobek a treba si v kútiku čítať alebo som si tam požičiavala bábiky, ktorým som rozčesávala ich dlhé vlasy a potom ich splietali v bohaté vrkoče. Našla som si tam aj jednu kamarátku, na ktorú som sa vždy veľmi tešila. Potom sme si často hrávali len spolu. Aj moja mladšia sestrička tu bývala so mnou a keď som bola staršia už sme zostávali aj samé doma. Behali sme na záhradke, chodili k babke na výborné langoše s malinovou penou alebo sme pásli naše husi a kačice.

Ohodnoťte příspěvek